Veľká
História
Aj keď prvá písomná zmienka o Veľkej pochádza z roku 1268, územie tohto mesta, rovnako ako v prípade ostatných spomenutých, siaha až do doby kamennej (koniec 3. tisícročia p. n. l.). V jeho chotári bol náhodne v roku 1883 bratmi Krompecherovými nájdený poklad pozostávajúci zo štyroch mečov z mladšej doby bronzovej (12. st. p. n. l.). Mesto malo poľnohospodársky charakter a kvôli veľkému úrodnému chotáru zásobovalo poľnohospodárskymi produktmi aj najbližších susedov. V roku 1632 tu vznikla papiereň.
Najväčší kultúrny a spoločenský rozmach zaznamenali obyvatelia Veľkej v 19. storočí. Skupinka nadšencov v snahe podporiť vzrastajúci cestovný ruch vo Vysokých Tatrách a vo Veľkej, založila v roku 1882 veľčianske Tatranské múzeum. Jedným zo zakladateľov bol veľčiansky lekárnik Aurel Scherfel (1835-1895), ktorý bol aj jeho riaditeľom. Zbierky nielen spravoval, ale prispel na založenie múzea veľkou finančnou čiastkou. Scherfel sa aktívne zapájal do zdravotníckej osvety, bol členom mnohých odborných spolkov. Svoju lásku k botanike uplatnil pri založení botanickej záhrady s vysokohorskou flórou vo Veľkej a v Starom Smokovci. Zostavil niekoľko hodnotných herbárov a vydal knihu o liečivých rastlinách na Spiši. Vo svojom laboratóriu urobil chemické analýzy spišských minerálnych vôd. V rokoch 1868-1870 bol starostom Veľkej.
V testamente daroval budovu materskej škole a aj jeden zo svojich domov obyvateľom mesta. V súčasnosti je tu umiestnená jeho pamätná izba, galéria, a menšia múzejná expozícia.
Súčasnosť
Veľká sa v súčasnosti zmenila na hospodársky dynamickú mestskú časť Popradu s väčším množstvom menších firiem, reštauračných zariadení, pekárňou, obchodmi, tlačiarňou a pod. V jej chotári sa nachádza letisko, vybudované už v roku 1938, ktoré spája Poprad s viacerými európskymi krajinami. Najvzácnejšou návštevou bol prílet Pápeža Jána Pavla II. v roku 1995 a návšteva kráľovnej Alžbety II. v roku 2008. Turisti si tu môžu prezrieť aj cenné kultúrne pamiatky – rímskokatolícky Kostol sv. Jána Evanjelistu z 13. storočia, evanjelický Kostol Svätej Trojice z roku 1817 a pamätník obetiam komunistického prenasledovania z roku 2002.
