Kvetnica

História

Erb Kvetnica

Nádherná poloha s výhľadom na Vysoké Tatry priťahovala na územie Kvetnice už pred 2500 rokmi ľudí tzv. badenskej kultúry. Zachovali sa tu stopy po pravekom hradisku, neskôr sa spomína v polohe Zámčisko tzv. Popradský hrad. V 13. storočí bola založená banícka osada Stríž, ktorá zanikla okolo roku 1462. Na počiatku výstavby samotnej Kvetnice bola iniciatíva Uhorského karpatského spolku a jeho predsedu, grófa Albína Čákiho (1841-1912), postaviť na vrchole Zámčiska turistickú útulňu s rozhľadňou. Rekreačná osada sa začala budovať v roku 1880 pod patronátom popradského starostu Eduarda Graffa. Pri svojich potulkách Kvetnicu navštívil bulharský cár Ferdinand Coburg.

Účinné klimatické podmienky ju predurčili na výstavbu klimatických kúpeľov. Nepriaznivá zdravotná situácia po 1. svetovej vojne iniciovala v roku 1920 založenie ústavu na liečbu TBC pre železničiarov. V roku 1921 bola založená Masarykova liečebňa pľúcne chorých zamestnancov československých štátnych dráh. Tuberkulóza a respiračné choroby sa tu liečili až do roku 2008, kedy liečebňa zanikla. V posledných rokoch sa tu liečili aj onkologické ochorenia. Ústav, jeho zamestnanci i udalosti, ktoré sa tu udiali, boli úzko spojené so životom Kvetnice. V rokoch 1940 – 1941 sa tu liečil mladý básnik katolíckej moderny Pavol Ušák – Oliva (1914 – 1941), v roku 1943 básnik a prekladateľ Július Zborovian, v roku 1955 košický akademický maliar Juraj Collinásy, v rokoch 1975-1976 hudobný historik a skladateľ Anton Cíger.

Súčasnosť

Kvetnica si do dnešných čias zachovala liečebno-rekreačný charakter hlavne pre obyvateľov mesta Poprad. Je miestom ich regenerácie a oddychu. Návštevníci Kvetnice môžu využiť napr. náučný chodník, ktorý je zameraný hlavne na prezentáciu lesných vegetačných stupňov Slovenska na malom území Mestských lesov Poprad, historickej archeologickej lokality Zámčisko a Národne prírodnej rezervácie Hranovnícka dubina. V severnej časti sa nachádza poľovnícky zverník Kvetnica na výmere 21 ha, s chovom muflonej a diviačej zveri. Duševnú útechu nájdu návštevníci aj v rímskokatolíckom Kostole sv. Heleny (1909 – 1910).

Kvetnica je známa aj ako nálezisko minerálov, a to predovšetkým achátov a sekundárnych minerálov medi. Acháty sú najstaršie umelecké diela prírody, staré približne 250 miliónov rokov. Sú nenapodobiteľné a každý exponát achátu je výnimočný.

Aktualizované 17.5.2013

Bývalý liečebný ústav