Spišská Sobota

História

Spišská Sobota bola pre svoj neporušený, stredoveký urbanistický charakter v roku 1950 vyhlásená za mestskú pamiatkovú rezerváciu. Najstaršia písomná zmienka turistického skvostu Spiša sa nachádza v rovnakej listine, ako má Poprad, z roku 1256. Mestečko vzniklo na území slovanskej trhovej osady a na križovatke obchodných ciest. V 13. storočí ho osídlilo nemecké obyvateľstvo. Hospodársky rozkvet zaznamenala ako obchodné a remeselné centrum najmä v 17. storočí. Najväčší rozvoj zaznamenala v 18. storočí, napr. v roku 1773 tu bolo 126 remeselníckych majstrov. V rokoch 1412 – 1772 spolu s ostatnými súčasnými mestskými časťami patrila medzi 13 zálohovaných spišských miest Poľsku.

        Symbolom zručnosti a umenia spišských remeselníkov je sochár a rezbár Ján Brokoff (1652-1718). Je právom považovaný za špičku barokového umenia, žiaľ známejší je v Čechách ako na Slovensku. Predlohy svojich postáv čerpal z gréckej mytológie, vytvoril množstvo sakrálnych diel. Medzi jeho najznámejšie patrí socha sv. Jána Nepomuckého, ktorú v roku 1683 umiestnili na Karlovom moste v Prahe. Jeho sochy sú na manětínskom cintoríne, v kláštereckom parku, na nádvorí zámku Červený hrádok a v tachovskom Kostole Panny Márie. Založil významnú sochársku a rezbársku dielňu. Zo známych osobností treba spomenúť aj slávneho cestovateľa a kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského (1746 – 1786), ktorého manželka Zuzana Hönschová sa narodila a žila v Spišskej Sobote.

        Priemyselná výroba sa v Spišskej Sobote udomácnila až koncom 19. storočia. Vznikli tu menšie továrničky na spracovanie ľanu a kovov, súkromná elektráreň, pálenica a píla. Od roku 1869 v meste fungovala Sporiteľňa 5 hornospišských miest a Úverný ústav piatich hornovidieckych miest, neskôr filiálka kežmarskej Zipser Bank a katolícka Ľudová banka. Do roku 1923 bola Spišská Sobota centrom mestskej a okresnej správy. Na prelome storočí sa mesto stalo centrom zdravotníckej starostlivosti. V roku 1890 tu vznikla stanica prvej pomoci odbočky Červeného kríža, ktorej dom a dvor darovala Alica Majunková (1864-1944), vdova po známom sobotskom architektovi pôsobiacom najmä vo Vysokých Tatrách Gedeonovi Majunkem (1854-1921). V roku 1911 vznikla Nemocnica Tatra na pozemkoch pri evanjelickom kostole  na konci Sobotského námestia. Úspešne ju rozšíril veľký humanista a lekár MUDr. Augustín Szász (1859-1947).

Súčasnosť

        V súčasnosti Spišská Sobota plní svoju úlohu historicko-turistického centra. Najvýznamnejšou pamiatkou je Kostol sv. Juraja postavený v polovici 13. storočia s gotickým interiérom a oltárom z dielne Majstra Pavla z Levoče. Prevažná časť meštianskych domov pochádza zo 16. a 17. storočia. Mnohé z nich v súčasnosti poskytujú reštauračné a hotelové služby, v niektorých sú umiestnené kultúrne a štátne inštitúcie (knižnica, archív, pamiatkový úrad).

Kostol sv. Juraja

Meštianske domy v Spišskej Sobote

Penzión