Primátor Anton Danko dnes v obradnej sieni Mestského úradu slávnostne prijal Popradčana, olympionika a hokejového reprezentanta Slovenska Samuela Takáča pri príležitosti získania bronzovej medaily na Zimných olympijských hrách v Pekingu.
„Ako Popradčan si toto prijatie veľmi vážim, bolo prvé slávnostné po olympiáde. Som za to veľmi vďačný, veď toto mesto je pre mňa domov,“ uviedol Samuel Takáč.
Samuel vynikol svojou šikovnosťou a bol to práve on, ktorý strelil druhý gól v rozhodujúcom hokejovom zápase o bronz so Švédskom.
„Užíval som si to ako veľký turnaj. Stresy a tlaky boli veľké, čo sa týka tímu, prišlo to postupne, zomkli sme sa. Štvrťfinále bol náš cieľ, postupne to gradovalo a nakoniec je z toho medaila,“ povedal.
„Je pre mňa cťou, ako aj pre všetkých Popradčanov, že tento chlapec reprezentoval naše mesto a získal olympijskú medailu. Držím mu palce v ďalšej kariére a verím, že sa vráti do nášho mesta a s našim tímom získa vytúženú zlatú medailu v extralige,“ uviedol primátor Anton Danko.
K hokeju sa Samuel dostal prostredníctvom náboru detí do hokejovej prípravky. Svoju hokejovú kariéru začal ako 6-ročný v klube HK Poprad. V treťom ročníku základnej školy nastúpil do hokejovej triedy v Spišskej Sobote. V tvrdom tréningu pokračoval aj počas svojho štúdia na Gymnáziu Kukučínova v Poprade. Jeho ambície začali naberať na obrátkach už v prvých ročníkoch strednej školy, kedy si jeho hokejové umenie všimli tréneri reprezentácie a nominovali ho do kádra Slovenska v mládežníckych kategóriách do 17, 18 i 20 rokov. Pôsobil medzi najtalentovanejšími chlapcami na Slovensku v projekte Orange 20. Je držiteľom Ceny Karola Faka za najproduktívnejšieho hráča dorastu HK Poprad a bronzovým medailistom v juniorskej lige do 18 rokov v drese materského HK Poprad.
Presadil sa aj v zahraničí. Je držiteľom Ceny Charlesa Ramseyho za najproduktívnejšieho hráča francúzskej ligy, víťazom francúzskeho pohára a francúzskeho ligového pohára. Tieto úspechy získal ako legionár v kluboch Lyon a Gap. Po návrate z 3-ročného pôsobenia v krajine galského kohúta dve sezóny strávil doma pod Tatrami a patril k lídrom Kamzíkov.
Počas celej kariéry mal Samuel obrovskú podporu zo strany rodiny, ktorá pre neho neraz obetovala skoré ranné tréningy, či spoločné víkendy. Slzy šťastia po víťazstve v dueli o bronz zažil najmä Samuelov otec, jeho najväčší obdivovateľ, podporovateľ a fanúšik.
„Je to pocit zadosťučinenia za starostlivosť o svoje deti. Samo je športovec telom aj dušou. Počas olympiády sme vždy spolu volali pred zápasom a keď dal gól Švédom, tak som až do ôsmej večera len odpovedal všetkým na správy a blahoželania. Veľkú oslavu budeme mať až po sezóne," povedal otec Adrián, ktorý je na svojho syna nesmierne hrdý.
Samuelova najväčšia radosť je jeho ročná dcéra Tamarka a manželka Dáška. V súčasnosti patrí k oporám špičkového tímu HC Slovan Bratislava.
