Obyvateľka Centra sociálnych služieb na Komenského ulici pani Mária Martineková oslávila úctyhodných 100 rokov. Pri tejto slávnostnej príležitosti jej v mene mesta prišiel zablahoželať primátor Anton Danko, ktorý jej poprial veľa zdravia, šťastia a životného optimizmu.
„Som hrdý na to, že Poprad má storočnú obyvateľku. O to viac som šťastný, že žije v našom zariadení, čo svedčí o tom, že sa mesto príkladne o svojich seniorov stará. Sú to ľudia, ktorí pre nás pripravili ten náš súčasný život, preto by sme sa k nim mali správať s veľkou pokorou a úctou. Pani Márii prajem, aby v zdraví prežila ďalšie roky, aby sa tu dobre cítila a my sa o ňu ďalej postaráme tak ako doteraz,“ povedal primátor.
Storočný príbeh pani Márie sa začal písať 8. júla 1921 v Ždiari, kde prežila svoje detstvo i mladosť. Pochádza z 5 detí. Jej otec pracoval ako roľník a matka v domácnosti. Pani Mária si často spomína ako im pomáhala pri poľnohospodárskych prácach. Navštevovala ľudovú školu v Ždiari, neskôr sa v Košiciach vyučila za kuchárku a bola i členkou ľudového súboru Goral. S manželom sa zoznámila, keď pacovala ako vedúca predavačka neďaleko penziónu v Ždiari, kam chodili vojaci. Vydala sa za neho ako 29 ročná. Najprv spolu žili v Žiline a v Ružomberku, no nakoniec sa presťahovali do Popradu. Pani Mária sa tu zamestnala v dôstojníckej kuchyni, ďalej v hoteli Európa do roku 1968 a v studenej kuchyni pracovala až do dôchodku. S rodinou má naďalej veľmi vrúcny vzťah, udržiava si kontakty osobné ale i telefonické. Do zariadenia, kde je už 12 rokov ju chodí navštevovať často jej dcéra Emília.
I napriek úctyhodnému veku je vo väčšine činností samostatná a z tváre jej stále vyžaruje úsmev, múdrosť, skúsenosti a šarm. „Som rada za všetko, čo som skúsila, aj to dobré i zlé. Život prinesie všetko čo chce, aj čo nechce. Veľmi rada čítam romány a lúštim krížovky.“ A aký je jej recept na dlhovekosť?„Chcieť žiť. A ja som veľmi rada chodila všade pešo. Zo začiatku sme s manželom ani nemali auto, ale za slobodna som veľa pešo chodila a aj dnes si ešte rada chodím.“
Primátor Anton Danko využil túto príležitosť, aby poďakoval i členkám Výboru prijímateľov sociálnej služby Jarmile Mihálikovej, Janke Micheľovej, Anne Špinerovej a Margite Repaskej za empatický prístup a dlhoročnú aktívnu prácu, ktorú nezištne vykonávali v prospech seniorov CSS.